Staršie slony sú medzi nami vítané
Ako píše Derek Prince v knihe Manželé a otcové, „mladí ľudia, ktorí nemali skutočného otca, trpia nedostatkom disciplíny, sústredenia na pozitívne ciele i neschopnosťou odolávať satanským zvodom“.
„Ach tá dnešná mládež,“ zvykne si povzdychnúť staršia generácia, a veľakrát právom.
Problémy mladých, ich súžitia, budú asi na pretrase dňa, kým tento svet bude svetom (mimo obdobia prebudenia?). To, čo ale Derek Prince dáva v tejto súvislosti do popredia ako príčinu problému, je nedostatok skutočných otcov.
Dočítal som sa o zaujímavom výskume. Začalo sa to ako v detektívke. V istej juhoafrickej rezervácii začali slony napádať a zabíjať nosorožce, a dokonca zabili aj najatého profesionálneho lovca. V tom období žili slony v tejto oblasti necelých 15 rokov, po tom, čo ich sem priviezli na pozemky bývalých dobytkárskych fariem. Vzhľadom na veľkosť slonov sem previezli len mladé sloníčatá. Neuvedomovali si, akú dôležitosť majú staršie slony pre sociálnu štruktúru stáda. Ochrancovia zvierat nechápali, prečo sa trauma z premiestnenia slonov prejavila až po 10 rokoch.
Po dvojročnom sledovaní správania sa slonov prišli k nasledovnému uzáveru: Zabijaci boli samci približne rovnakého veku, ktorí boli práve v ruji. S vekom slonov sa doba ruje predlžuje, na začiatku je to len deň dva, neskôr aj dva tri mesiace. Prítomnosť starších samcov v stáde zabraňuje, aby ruja nastala priveľmi zavčasu, naplno sa prejaví až keď je mladý slon schopný premôcť starého. Pretože v týchto stádach staršie slony chýbali, hormóny si s mladými robili, čo chceli. Po tom, ako do národného parku priviezli už aj dospelé slony, prestali útoky na nosorožce i prejavy nenormálneho správania sa.
Zaujímavé, nie? Niekde by sme asi takéto „staré slony“ v našich spoločenstvách potrebovali. Alebo ich máme? Ak áno, buďme za ne vďační. Ak nie, prosme Pána o ne. (Alebo, že by si ním mal byť práve ty?)
Potrebujeme sa navzájom.
Peter Kopanica, Spoločenstvo kresťanov Bratislava
Autor je pastorem sboru.
